Moje vyrovnanie sa so Slovenským štátom.

Autor: Jakub Začka | 23.2.2009 o 21:52 | (upravené 21.12.2010 o 22:26) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  593x

Toto vyrovnanie je pre mňa ako katolíka najťažšie. Niekoľko udalostí nás núti sa so Slovenským štátom vyrovnávať. Sú to slová arcibiskupa Sokola, ktorý hovoril v TA 3 o blahobyte za Slovenského štátu a zároveň odsúdil porušovanie ľudských práv vo vzťahu k Židom. A sú to aj slová biskupa Wiliamsona, ktorý povedal, že v koncentračných táboroch zahynulo niekoľkonásobne menej obetí. V oboch prípadoch nešlo o priame schvaľovanie fašizmu. Hovoriť pri Slovenskom štáte o ekonomických otázkach po tom čo sa v Slovenskom štáte stalo je ako upozorňovať človeka, ktorému zhorel dom na to, že sa zachránil jedálenský stôl. Neznamená to, že mu želáme zhoretie domu, ale hovoriť o tom, čo bolo dobré je prinajmenšom necitlivé.

Keď bol môj syn batoľa, svojím prštekom sa prvýkrát dotýkal vecí. Ohmatával svet okolo seba. Prvý dotyk sveta. Vo filme o Jánovi Pavlovi II som videl židovského otca, ktorý mal na rukách synčeka. Aj on sa prvýkrát dotýkal vecí okolo seba malým prštekom. A dotýkal sa pletiva zberného tábora. Kto nebol rodičom nepochopí, čo prežívalo moje srdce. Predstavte si, že by pred Vašimi očami trápili Vaše dieťa gestapáci a na Vás sa v bolesti obracia. A vy...mu nemôžte pomôcť. A toto sa v Slovenskom štáte stalo. Toto je tak strašné utrpenie, že hoci aj ornitologická štúdia z obdobia Slovenského štátu by sa mala začať minútou ticha. Utrpenie, ktoré tam nastalo je tak veľké, že hovoriť o čomkoľvek inom v súvislosti so Slovenským štátom je ako hovoriť o tom stole, keď niekomu zhorel dom. To utrpenie prebilo všetko ostatné. Ak niekto polemizuje o počte obetí, keď sa hovorí o holokauste, plnom utrpenia je to hrozné. Nevie nič o tom, čo znamneá vnímať utrpenie, kedy nič iné nie je podstatné. Znamená to, že človek nič nevie o tom, čo je to vcítiť sa do utrpenia druhého / niesť kríž / a milovať ho / tajomstvo Boha /. Nevie nič o tom, čo prežíva otec pri pohľade na židovského otca s trpiacim dieťaťom v náručí. Veď Ježiš tak túžil, aby sme konečne začali súcitiť. Milovať blížneho, ako seba, židovského otca, akoby som ja niesol toho chlapčeka v náručí.

Pápež Benedikt XVI povedal, že : "Kto popiera holokaust nevie nič o tajomstve Boha a Kristovom kríži." O utrpení, láske, súcite,...O tom, že, ak sa stalo také utrpenie, o všetkom ostatnom sa mlčí.

Môj syn, keď prvýkrát vystrel prštek, aby sa dotkol môjho líca je mojím mementom. Vidím, ako je za pletivom...Viem, že umreli. Otec aj syn.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, policajné zdroje hovoria o možnom samovražednom atentáte.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti voličov.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.


Už ste čítali?