1. Napodobňujte Boha ako milované deti.25. Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, 26. aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom,27. aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. 31. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.32. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi./List Efezanom, kapitola 5/. Od hlavy Krista Cirkvi sa rozvíjajú vzťahy dôvery, istoty, láskyc a stálosti, ktoré spoločne tvoria pojem zázemie. Ako opak neviazanosti. Zlyhania hlavy rodiny, či úplný spoločenský zánik tejto úlohy muža, ďalej rozvíja stratu istôt...ženy, dieťata, vnokov. Všimnite si koľko neistoty je zo zlyhania muža. To nie je funkcia v politickom zmysle. Je to takmer nesplniteľná úloha. Aj tu sa musí začať od Krista, od jeho síl. Nádej je v Eucharistii. Prostredníctvom sviatostí s nami ostal Kristus prítomný. Svätci hovorili o živote v milosti posväcujúcej. Bez neho je splnenie Evanjelia nadľudské. Udrite pastiera a stádo sa rozpadne. Keďže verím, že Kristus je prítomný vo sviatostiach, pod týmto úderom si predstavujem stratu viery vo sviatosti, viac ako útok na ich vysluhovateľov, ktoré tu budú vždy.